My way 7

28. července 2008 v 17:24 | Ayra chan |  My way
"Ide z teba strach." Zovrela som päsť. "Chris! Nikto to nesmie vedieť! Ani ja som to nemala vedieť, ale nanešťastie som sa to dozvedela! Nikto to nemal nikdy počuť nie je to pre ľudský sluch. Prepáč Chris. Komu si to ešte povedal?" nadýchol a vydýchol. "Vie o tom len naša skupina." Len to nemôže byť dobré.
"Fajn...myslím, že už radšej pôjdem." Otočila som sa a vykročila som. "Ayra!" zakričal za mnou Chris. "Áno?" bála som sa otočiť. "Mne nevadí čím si." Podišiel ku mne a chytil ma okolo pása. Pobozkal ma skôr ako som stihla protestovať. "Ja len toto.........dobrú noc."
Otočil sa a išiel ďalej.
"Chris nerob veci horšími ako sú." Vybehla som do svojej izby.
"Nemohol sa to nijako dozvedieť. Prosím však to nevie. Nemal by predsa ako prosím len to nie. A prečo by to vôbec vedel. Nemôže vedieť, že som už mŕtva. A vôbec sa nemal odkiaľ dozvedieť čo som urobila v detstve. Rodičov som predsa k tej vražde priviedla ja. Dozvedeli sa čím som. To, že nie som skutočným človekom." Šepkala som si sama pre seba a dívala som sa von oknom. Otec mi pred jeho smrťou povedal. "Zabi každého kto to vie. Ak sa to rozšíri zničí to všetkých." Vtedy som to ešte nechápala a teraz sa mi to znova vyjavilo. Ako otec zabil mamu a potom zobral život aj sám sebe.
"Nikto nemôže vedieť , že som........ predsa nikto na mne nevidel, že som kedysi bola vykopaná z vlastného hrobu po jednom týždni. Nemala som to ako prežiť. A ak sa skutočne stane niečo zlé keď sa to niekto dozvie tak to nemôžem nechať tak." Nadýchla som sa a sadla som si za stôl. Urobila som si úlohy a hneď potom som si ľahla do postele.
Ráno, keď som vstala som hodila nejaké svoje básne do tašky a zo stola som vybrala britvu a hodila som si ju do vrecka.
Pomaly som šla a zaklopala som na dvere Danovej izby. "Ahoj. Ideme?" prikývol a hodil si cez plece tašku.
"Ako bolo včera vonku?" vo vrecku som pocítila chladnosť britvy, ktorá by jedným zárezom zabila človeka. Išiel z toho strach. "Ale dobre......len sme stretli partiu Neitha a spol. Tak som si musela niečo vybaviť." Pousmial sa. "Takže takto. Inak čo je prvá hodina?" zamyslela som sa. "Telesná. Myslím takže to sa rozdelíme na prvú hodinu?" Daniel prikývol.
Vybrala som si falošnú ospravedlnenku písanú mojou rukou aby som nemusela cvičiť. Na našej škole som sa bavila iba s Danom a Charlotte no a už aj so skupinou.
Charlotte sa posadila vedľa nej. "Ani ty necvičíš ? Aká náhoda." Zasmiala sa Charlotte "No ohromná . Aký je rozdiel v tom, že sa prezlečiem na telesnú a nebudem cvičiť alebo sa neprezlečiem a aj tak nebudem cvičiť." Charlotte ironicky pokrútila hlavou. "Vieš čo ani len netuším." Zasmiali sa. "Mimochom Ayra? Je pravda to čo tvrdí Chris?" prevrátila som očami. "kedy si sa s ním stihla baviť?" otočila sa. "No dnes cestou do školy." Chápavo som kývla hlavou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama