My way 4

21. července 2008 v 22:06 | Ayra chan |  My way
Opláchla som si tvár vodou a prečesala vlasy. Zobrala som si svoju tašku zo znakom anarchie na nej. Tvrdo som si na ňu vydrela peniaze. "Ale verím, že tá moja kniha mi niečo vynesie a ešte aj to roznášanie letákov mi hádam k niečomu pomôže. Je pravda, že nemám pätnásť, ale fakt , že bývam v domove a nemám rodičov a ešte detail, že vyzerám staršie mi pomáha." Prehodila som si tašku a zavrela za sebou dvere.
Pomaly som kráčala po chodbe na stretnutie s Chrisom. Vyšla som z domova a uvidela som Charlotte. "Charlotte! Počkaj!" ona a Chris boli mojimi jedinými priateľmi , aj keď sa navzájom neznášali, ale to bol detail.
"Ayra. Som rada, že ťa vidím. Čo ti bolo ? Dlho som ťa nevidela." Len nedávno sme sa pohádali kvôli chalanovi....... presnejšie Chrisovi. "Ja....... no vyhýbala som sa ti aby som vymyslela ako sa ti ospravedlniť a tak ti teda hovorím prepáč. Ja som fakt nechcela , ale viem, že sa páči aj tebe aj mne a to sa do kamarátstva veľmi nehodí, ale prosím ťa prepáč lebo nechcem aby som stratila človeka , ktorý mi vie poradiť a pomôcť, ktorému môžem povedať všetko a ten druhý človek to môže cítiť odo mňa."
Charlotte sa na mňa pozrela a mierne ustúpila. "Vieš mne sa už nepáči. Teda vlastne ho už nechcem. A jasné, že budeme kamošky ďalej. Ach hádam nás nerozbije nejaký idiotský chalan. A to ospravedlnenie si vymyslela dobre. Inak kam teraz ideš?"
"No.... ja......idem....." trošku som stíchla. "Ideš s ním von? Pozval ťa?" iba som prikyvovala. "Tak smelo do toho ak je to fajn chalan tak ti to iba prajem. Tak veľa šťastia. Držím prsty a možno z toho niečo bude." Prikývla som. "Áno v to dúfam a vďaka za podporu. Fakt ti môžem povedať úplne všetko a som rada, že som si istá tým, že sa to nikam nedostane. No ja teda šľahám nech to nezmeškám." Charlotte sa zasmiala. "No jasné, ale nezabudni, že neskoré príchody sú super." S úsmevom na tvári som prevrátila očami. " No jasné vieš , že ja úplne vždy chodím na čas tak nemaj obavy. Zatiaľ čau drž sa."
Pobrala som sa ďalej. Bola som rada, že som sa so Charlotte uzmierila bolo to pre to omnoho lepšie. Pozrela som sa na mobil , na ktorý som si tiež zarobila. "Za päť sedem. To nie je dobré asi si pohnem." Zahundrala som si pre seba. Na ihrisko som došla na čas.
Chris sedel na napoly rozpadnutej lavičke. "Ahoj." Odkývala som mu. "Vidím, že chodíš presne lebo je sedem." Zasmial sa. "Áno no to som celá ja." Prisadla som si k nemu a svoju obľúbenú tašku som si položila vedľa seba na lavičku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama